Päť štvrtín pomaranča

Autor: Joanne Harrisová

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2002

Počet strán: 272

Žáner:  spoločenský

„Sami vidíte ako nevinne sa to začalo. Nechceli sme nikomu ublížiť, a predsa je vo mne stále to tvrdé miesto, ktoré si všetko pamätá s absolútnou presnosťou.  “

Vojna je mocná a píše rôzne príbehy a osudy. Väčšinou sú to tie  bolestivé správy a žiale. Snahy o zvrátenie osudu a boja proti nepriateľom. Práve v čase vojny  sa začína prerod malej Framboise v ženu. Je polosirotou a spolu so svojimi súrodencami túžobne hľadá lásku, ktorú stratila nielen smrťou svojho otca, ale aj necitlivosťou chorej matky.  Osamelé duše, túžiace po troche uznania. Je neprijateľné, aby ich bažiace detské srdcia získal nepriateľ, ale nie nemožné, a tak sa postupne  zapoja do nebezpečnej hry.

„Dodnes verím, že som v ten deň videla obludu, starú a prefíkanú ako sama rieka a celkom nepolapiteľnú. “

Okrem zápasu o svoje miesto v srdci niekoho iného, Framboise zvádza aj iný zápas, ktorý je symbolom jej neskonalej túžby poraziť osud a vysmiať sa mu. Deň čo deň nastraží pascu, aby chytila prízrak, obludu rieky – starú šťuku, nositeľku prekliatia a smrti.  Iba ona jej môže splniť jej želanie.

Framboise rozpráva príbeh svojho detstva takmer na sklonku života a spomína si naň postupne pri odhaľovaní tajomstiev na stránkach denníka jej matky. Pozvoľna čistí nánosy temnej duše matky, ktorá bola nielen čudáčkou pre ostatných, ale aj pre vlastné deti. Týmto odnímaním tajomstiev postupne očisťuje aj svoju vlastnú minulosť. Odhaľuje smútok, samotu a pocit nepochopenia.

Päť štvrtín pomaranča zobrazuje vojnu iba okrajovo, je to skôr akási sonda do vnútra opustených a nepochopených ľudí.

Napriek vynikajúcim recenziám, mám z knihy zmiešaný pocit. Netvrdím, že je zlá, ale stále mi v nej niečo chýbalo.

MOJE HODNOTENIE  ★★★